Súčasný ekonomický tlak na Rusko má hneď niekoľko rozmerov, či už sa jedná o snahy prinútiť Rusko k zmene správania, vyslať signál a potrestať agresiu na Ukrajine, alebo dlhodobo zadržiavať ekonomický rozvoj krajiny za účelom utlmenia revizionistických úmyslov živených ruskou ekonomikou závislou na vývoze surových minerálov.
Práve posledný spomínaný element ekonomickej stratégie Západu voči Rusku bude vyžadovať nemalé obete najmä kvôli tomu, že sa nachádzame uprostred proxy konfliktu s hlavným dodávateľom energetických surovín do Európy.
Perspektíva krajín Vyšehradskej štvorky je ešte o niečo pochmúrnejšia, keď spolu s našimi susedmi dovážame v priemere až 83,75 % nášho plynu z Ruska a v prípade ropy sa táto hranica pohybuje okolo 70,45 %. Slovensko dováža až 100 % ropy z Ruska, kým plyn na Slovensko tečie v 85 % z Ruska. Taktiež, na Ruskom plyne je zo 100 % percent závislé aj Česko a z 95 % Poľsko.
Ekonomiky krajín V4 sú špecifické svojou industriálnou povahou, preto náš región nepatrí k najsilnejším investorom v Rusku a na viac ako 300 miliardách v investíciách európskych spoločností sa V4 podieľa len 1,4 miliardami eur. Podobné špecifikum majú aj Ruské investície vo V4, keď ich výška celkovo dosahuje jednu miliardu. Investičné vzťahy Slovenska a Ruska sa momentálne pohybujú na úrovni slovenských 31 miliónov eur investovaných v Rusku a 73 miliónov investovaných na Slovensku spoločnosťami z Ruska.
Ako je zrejmé, tak väčšie problémy ako odpojenie od SWIFT, či prípadné obojstranné ukončenie investičných aktivít medzi Ruskom a Slovenskom, nám spôsobí znižovanie závislosti na energetických surovinách z Ruska.
V každom prípade treba očakávať, že investičné prostredie sa pre spoločnosti majúce záujem investovať v Rusku, alebo spolupracovať s Ruským trhom, zmení drasticky. Možnosti pre našich podnikateľov pri zotrvaní súčasného sankčného režimu budú limitované, no zatiaľ nie nemožné.
V oblasti energetickej bezpečnosti by ekonomické oddelenie od Ruska spôsobilo zásadné otrasy vo V4. Najmä v oblasti plynu, kde väčšina plynovodov vedie z Ruska. Aj napriek plánom na nákup väčšieho množstva skvapalneného plynu a budovania strategických rezerv, bude oddelenie od Ruska v tejto oblasti omnoho komplikovanejšie ako v prípade ropy, ktorá je menej náročná na prepravu a skladovanie.
Presné vyčíslenie ekonomických dôsledkov odpútania sa od vzájomnej závislosti s Ruskom sa však ešte len dozvieme. Pre vlády v EÚ a EÚ samotnú, by malo v týchto dňoch ísť o prioritu číslo jeden.
Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.