Ako sa z tatranského tigra stal čierny pasažier, ktorému hrozí tvrdý pád

Slovensko v ekonomike nemá inú možnosť, ako excelovať v zahraničnom obchode

Slovenského exportu sa týka niekoľko mantier, ktoré sú expertnou komunitou cyklicky prinášané do verejnej diskusie. V zásade platí, že priame zahraničné investície zo Slovenska vytvorili tatranského tigra prílevom rýchlych peňazí.

No na ekonomický boom sme zareagovali najhorším možným spôsobom – nechali sme sa viezť na kúpnej sile eurozóny a úspechoch nadnárodných korporácií. A tak sa postupom času stal z tatranského tigra čierny pasažier, ktorý síce tuší, že sa jeho jazda niekedy skončí, no nerobí nič, aby na jej konci nebol tvrdý pád.

Na dvanástom mieste

Slovensko s päťmiliónovým trhom nemá inú možnosť, ako excelovať v zahraničnom obchode. Tak znie záver nedávno publikovanej analýzy Krehká realita slovenského exportu a je to holý ekonomický fakt.

Osud Slovenska pritom zďaleka nie je jedinečný, rovnaký má Česko, Maďarsko, ba dokonca Nemecko, ktoré ako motor Európskej únie (EÚ) postavilo svoj ekonomický úspech na exporte.

Slovensko je však podľa rebríčkov z roku 2020 dvanástou najotvorenejšou ekonomikou sveta, keď objem zahraničného obchodu k nášmu HDP tvorí až 171 %, čo nás posúva do spoločnosti krajín ako Luxemburgsko, Hong Kong a Signapur. To neznie až tak zle, tieto krajiny sú známe svojimi dobre zabehnutými ekonomikami a vysokou životnou úrovňou. 

Bohužiaľ, na rozdiel od spomínaných krajín slovenská ekonomika nie je postavená na exporte domácej produkcie, či domácich inováciách, akokoľvek veľmi by sme chceli aby to bolo pravdou. Slovensko je dlhodobo výrobná hala globálnych hodnotových reťazcov bez akejkoľvek stratégie zameranej na komplexné riešenie kedysi „rýchlych peňazí“, ktorých potenciál ostal zväčša nevyužitý. Taká je realita.

Teritoriálna a komoditná štruktúra nášho exportu

Ďalším problémom je teritoriálna štruktúra nášho exportu, na ktorú dlhodobo upozorňuje aj OECD. Až 86,6 % nášho exportu v roku 2020 smerovalo do krajín Európskej únie z čoho dominovalo Nemecko s 22 %, Česko s 10,5 % ,Poľsko s 7,9 % a Francúzsko 7,2 %.

Takáto previazanosť sa volá ekonomická vzájomná závislosť, ktorá sa v medzinárodnej ekonomike vyskytuje relatívne často. Meria sa ňou miera závislosti krajín na ich obchodných partneroch, čím väčšia miera závislosti, tým viac sú jednotlivé štáty náchylné na výkyvy vo vzájomných vzťahoch, alebo ekonomické problémy svojich partnerov.

Pre málokoho bude novinkou, že nášmu exportu v roku 2020 dominoval export vozidiel a ich častí s 34,25 %, nasledovali ich elektrické stroje, prístroje a zariadenia s 19,48 % a tretiu priečku zaujali jadrové reaktory, kotly, stroje, prístroje a zariadenia s 13,18%. To vypovedá o priemyselnom charaktere nášho exportu, ako i našej ekonomiky.

Jozef Hrabina
Pre Trend.sk

Poľské Ekonomické fórum v znamení pochmúrnych tém

13. septembra 2022

Viac info

Vojna na Taiwane môže mať katastrofické dôsledky pre našu ekonomiku

18. augusta 2022

Viac info

Predstavuje India spoľahlivého partnera pre EÚ?

15. augusta 2022

Viac info

Ak chcete získať najnovšie správy a informácie