Čaká nás post-pandemický boom, alebo spomalenie ekonomiky v dôsledku zastavenia výroby?

V ekonomickej praxi je zaužívané pravidlo, že po období krízy prichádza obdobie rastu. Tomu nasvedčuje aj projekcia ekonomického rastu na tento rok rozpracovaná Medzinárodným menovým fondom.

Kým za posledných šesť rokov pred pandémiou sa hýbal rast HDP vyspelých ekonomík G7 na úrovni 0,8 až 2 percentá, tak na rok 2021 IMF predpovedá ich rast na úrovni od troch do šiestich percent. Takáto projekcia by znamenala najsilnejší simultánny rast národných ekonomík od konca Druhej svetovej vojny.

Čaká nás teda obdobie ekonomického rastu, alebo existuje možnosť, že svetová ekonomika upadne ešte do hlbšej recesie?

Graf_exporteri.jpg

Keď v roku 1830 zúrila vo Francúzsku cholera, tak za mesiac zabila tri percentá populácie Paríža. No ústup cholery znamenal aj ekonomický rast, vďaka ktorému sa Francúzsko pripojilo k Británii v masívnej industrializácii ekonomiky a vrátilo sa do role jednej z vedúcich mocností na Starom kontinente.

História hovorí, že post-pandemické a povojnové obdobia sa okrem výrazného rastu HDP vyznačovali najmä tromi charakteristickými črtami. Prvou je pretrvávajúca neistota medzi konzumentami prejavujúca sa na sporení domácností. Zároveň, spoločnosti a podnikatelia, sú vďaka krízam nútení hľadať nové spôsoby biznisu, čím podporujú rozvetvenosť štruktúry hospodárstva. A treťou lekciou post-krízového ekonomického vývoja je náchylnosť na spoločenské zmeny a občianske nepokoje s nepredvídateľnými ekonomickými dôsledkami.

Spotrebiteľské nálady sú priamou reflexiou na ekonomické prostredie a teda, počas krízy sú ľudia náchylní na šetrnejšie zaobchádzanie s peniazmi. Neistotou poháňané sporenie následne opadáva s optimistickejšou ekonomickou situáciou. V rokoch 1919 až 1920, počas pandémie Španielskej chrípky, Američania odkladali viac peňazí ako v ktoromkoľvek roku až do vypuknutia Druhej svetovej vojny. Vo vojne sa opäť ukázala šetrná nátura konzumentov v časoch krízy, keď úspory domácností v období 1941 až 1945 dosahovali až do výšky 40 percent amerického HDP.

Nedávna štúdia Goldman Sachs však poukazuje na to, že ľudia po skončení kríz nezvyknú svoje úspory utrácať nárazovo. Práve naopak, podľa spomínanej štúdie Američania v rokoch 1946 až 1949 minuli len 20 percent svojich úspor nahromadených cez vojnu.

Krízy majú potenciál sa pretaviť na zmene prístupov k podnikaniu. Práve súčasná pandémia postavila pod veľký otáznik globálny systém zásobovacích reťazcov a spoločnosti začali uvažovať o lokálnych riešeniach. Tento fenomén je však známy už z obdobia „Čiernej smrti“, kedy obchodníci často volili cestu relokácie do kolónií, keďže v Európe mnoho ľudí umieralo. Taktiež existujú štúdie o tom, že počas pandémie Influenzy začalo v USA vznikať rekordné množstvo nových podnikov, čo je trend podobný súčasným snahám podnikavcov zaplniť diery na trhu spôsobené výpadkami zdravotníckeho materiálu, či iných nedostatkových tovarov a služieb.

Ekonomické krízy však generujú aj spoločenské pnutie, ktoré často ústi do radikálnych hnutí ponúkajúcich jednoduché návody na vyriešenie komplikovanej situácie. Influenza a následná Veľká depresia tak dali vzniknúť ideológiám ako nacizmus a fašizmus, či Prvá svetová vojna pomohla etablovaniu komunistov v Rusku. Súčasná situácia tiež viedla k protestom v mnohých krajinách naprieč Západom, kým na skutočné politické dôsledky pandémie COVID-19 si budeme musieť ešte počkať.

Jedným z najpálčivejších problémov, ktoré dnes zažívame je nedostatok surových materiálov. Ten sa zatiaľ prejavuje len vo vybraných odvetviach, no prerušenie výroby vo veľkých automobilových závodoch je mimoriadne znepokojujúcou správou pre globálne zásobovacie reťazce. Tie sú preťažené nie len v dôsledku nedostatku materiálov, ale aj z dôvodu nepostačujúcich dopravných kapacít.

K spomenutým problémom si musíme prirátať problémy ako zablokovaný Suezský prieplav, či ochromenú výrobu v dôsledku COVID-19 a výsledná dynamika nám hovorí, že by bolo príliš optimistické hovoriť o návrate do normálu. Takzvaný „nový normál“ nás bude zrejme strašiť ešte dlho a to najmä z hľadiska vysokých cien komodít, nedostatku vybraných tovarov, ale aj v dôsledku vzájomného neuznávania očkovacích certifikátov medzi EÚ a  Ruskom a je možné, že sa tieto problémy rozšíria aj o Čínu.

Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.sk

Nová éra zelenej ekonomiky

26. júna 2021

Viac info

G7 v Cornwalle: Vybudujme svet lepším

17. júna 2021

Viac info

Aké odvetvia ekonomiky zasiahne nový sankčný režim voči Bielorusku?

03. júna 2021

Viac info

Ak chcete získať najnovšie správy a informácie