Minulý týždeň uviazlo v Suezskom prieplave plavidlo Ever Given od taiwanskej spoločnosti Evergreen. Jedná sa o bezprecedentnú udalosť v 150 ročnej histórii prieplavu, prostredníctvom ktorého do dnešného dňa prúdilo cca 12% objemu svetového obchodu, 5% svetovej produkcie ropy, 10% svetovej produkcie ropných produktov a 8% zemného plynu pochádzajúceho z morskej ťažby. Preto situácia v Suezskom prieplave už teraz ovplyvňuje ceny ropy na trhoch. To isté platí aj pre trhy s kovmi, kde meď, platina aj paládium od 25.3 začali stúpať v dôsledku neistoty dodávok, pričom paládium dosiahlo ročné maximum a podobne zareagoval aj trh s kávou. Preto sa hodnotenia súčasnej situácie, nevyhli porovnaniu s ekonomickými dôsledkami, ako zažívala svetová ekonomika v roku 2020.

V danej situácii by však bolo predčasné hodnotiť škody, keďže nepoznáme dĺžku incidentu, ani ozajstnú hodnotu tovarov, ktoré momentálne stoja v prieplave. Podľa odhadov Bloombergu stojí každá hodina upchatého kanálu 400 miliónov dolárov, kým iné zdroje uvádzajú, že denná odstávka Suezského prieplavu stojí 10 miliárd dolárov. Problémom je aj globálny nedostatok prepravných kontajnerov, ktorý bol evidentný už pred súčasným incidentom. Preto treba očakávať ešte sťaženejšie podmienky v lodnej preprave.

Navyše odhady trvania súčasného stavu sa líšia od dní po celé týždne, pričom treba rátať s najhoršou možnosťou a teda, že sa uviaznutú loď podarí uvoľniť v priebehu mesiaca. Preto by Slovenskí obchodníci používajúci Stredomorské prístavy Trieste, Bar a Koper, mali hľadať alternatívne vstupy a výstupy z Európy, nakoľko tieto prístavy budú najviac zasiahnuté krízou. Pre výrobcov súčasná situácia neznamená len zvyšujúce sa ceny prvotných surovín, ale aj ich možný nedostatok a tak sa môže súčasná situácia premietnuť aj do priemyselnej výroby, kde hrozí nedostatok materiálu. V danom prípade odporúčame spoločnostiam zabezpečiť si dodávky komponentov do výroby buď vopred, alebo hľadať dodávateľov nepoužívajúcich Suezský kanál.

Koncového spotrebiteľa a retailu sa kríza dotkne najmä v meškajúcich produktoch, ako napríklad elektronika z Číny. Alza už dnes hovorí o meškajúcich tovaroch a očakávať môžeme aj ďalšie prerušenia dodávok v iných segmentoch retailu.

V závere môžeme skonštatovať, že porovnania s ekonomickou krízou v dôsledku COVIDu sú podobné len pri prerušení zásobovacích reťazcov. No na rozdiel od výpadkov vo výrobe v dôsledku lockdownov, sa tento raz jedná o priame prerušenie dodávateľských sietí. Našťastie existujú alternatívne trasy a preto straty nebudú až také drastické. Podobnosť však môžeme nájsť s marcom 2020, kedy COVID zatváral hranice a fabriky bez toho aby sme poznali ako dlho bude musieť svetová ekonomika ostať „vypnutá“. Rovnako aj v prípade Suezského prieplavu sa bavíme len o odhadoch, koľko bude trvať vyslobodiť uviaznuté plavidlo Ever Given.

Jozef Hrabina