Exportovali sme aj do Severnej Kórey. Dodnes nevieme čo

Rozhovor s predsedom Rady slovenských exportérov Lukášom Parízekom pre Hospodárske Noviny

Ak by ste sa pýtali, koľko čoho vyvážame na daný trh a ktoré firmy tam
obchodujú, tak vám to nikto nepovie. Pritom ide o informáciu, ktorú by
mali kompetentní v exekutíve získať lusknutím prsta, tvrdí v rozhovore
pre HN šéf Rady slovenských exportérov Lukáš Parízek.

Len nedávno ste predstavili analýzu vývoja slovenského
vývozu. O našej krajine sa dlhodobo hovorí ako o
proexportnom hráčovi. Ako teda na tom naozaj sme?

Situácia v tejto oblasti síce vyzerá na prvý pohľad dobre, ale
keď sa pozrieme pod povrch, tak skutočnosť je nelichotivá. V
analýze Krehká realita slovenského exportu sme sa aj s
kolegami z Ekonomickej univerzity v Bratislave pozreli na
viaceré ukazovatele v tejto oblasti, ako sú výkonnosť, výška
aktívneho salda, výdavky na vedu a výskum či komoditná
alebo teritoriálna štruktúra nášho vývozu. Vo všetkých týchto
oblastiach neplníme ciele a vývoj je skôr negatívny ako
pozitívny.

Skresľuje celkovú situáciu silné zastúpenie automotive?
Určite áno, ale nielen to. Máme tu aj iné významné zahraničné
investície. Ich prínos pre ekonomiku je určite dôležitý,
problém však vidím v tom, že malý a stredný biznis je v ich
tieni a nedostáva sa mu dostatočnej pozornosti a podpory. Aj
preto je tu Rada slovenských exportérov. Treba brať do úvahy
aj fakt, že pri zahraničných investíciách je nielen vlastnícka,
ale aj manažérska kontrola zväčša v cudzích rukách, čiže
máme na tieto podniky takmer nulový vplyv. Preto tomu
nehovorím slovenský, ale skôr vývoz realizovaný zo Slovenska.

Je inými slovami skutočný export slovenských Firiem na
nízkej úrovni?

Rozhodne môže byť vyšší. Na mimoriadne nízkej úrovni je
medzinárodná vizibilita slovenskej produkcie. Už je vôbec
ťažké Slovensko s čímkoľvek stotožniť. Každý sa odvoláva len
na automobilový priemysel. To, že je ESET slovenská firma,
nevedia poriadne ani v Rakúsku.


V tejto oblasti je mimoriadne dôležitá komoditná štruktúra
a pridaná hodnota. Ako na tom sme?

V oboch oblastiach máme čo robiť. Čo sa pridanej hodnoty
týka, dovážame technológie a obrovský podiel importu je
určený na reexport, preto je aj dovoz taký vysoký a aktívne
saldo za posledné roky pred krízou postupne kleslo takmer o
70 percent. V rámci komoditnej štruktúry sú hlavné tovarové
skupiny vozidlá a elektrické stroje a zariadenia. Dominujú
nášmu vývozu viac ako 60 percentami. To v praxi znamená, že
každá kríza v danom odvetví zatrasie aj slovenskou
ekonomikou. Preto je potrebné diverzifikovať a znižovať toto
riziko.

Výkonnosť nášho vývozu od roku 2018 klesá. Aký je dôvod?
Dôvody môžu byť rôzne. Aj také, ktoré objektívne
neovplyvníme, napríklad súčasná pandemická kríza. Otázka
spočíva v tom, čo sa s tým chystáme urobiť. Na to poviem len
toľko, že podpora exportu na Slovensku je roztrieštená a
podVnancovaná. Posledných 10 rokov znižujeme tabuľkové
miesta ekonomických diplomatov.


Len nedávno bolo v Poľsku Ekonomické fórum. Boli ste

priamo na mieste. Aká bola slovenská účasť v porovnaní s
okolitými krajinami? Bol aj tu citeľný nedostatok podpory?

Na tomto dôležitom podujatí, akým bolo Ekonomické fórum v
poľskom meste Karpacz, nebol z exekutívy okrem ministra
dopravy Doležala z vecne príslušných rezortov aktívne ani
jeden zástupca. Je to najväčšie fórum v strednej a vo
východnej Európe. Zo spomenutých rezortov, ktoré sú
zodpovedné za medzinárodný obchod, tam nebol nikto, či už
na politickej alebo pracovnej úrovni. My sme tam,
samozrejme, boli a aktívne sa zúčastnili na panelovej diskusii
vzhľadom na vývoz. Boli sme jediná neštátna entita, to myslím
hovorí za všetko.


Predpokladám, že sa nižšie Fnancie odrazia aj na počte
personálu schopného prinášať príležitosti. Je to tak?

Kým my sme zredukovali za posledných 10 rokov počet
ekonomických diplomatov zo 49 na 38, Maďari stihli otvoriť
minimálne 30 zastupiteľstiev po celom svete, ako sú
konzuláty, ambasády, obchodné zastúpenia a iné. Ostatní
masívne svoj obchod rozvíjajú, my ho ignorujeme. Export
pritom ročne na Slovensku vygeneruje príjmy na úrovni 90
percent hrubého domáceho produktu. Len samotný sa
podieľa na HDP viac ako polovicou. My ako malá krajina sme
od neho závislí a je jedno, či sa bavíme o Dedoles ponožkách
alebo o výrobcoch zbraňových systémov. Sme päťmiliónový
trh a každý, kto chce rásť, musí skôr či neskôr vyvážať.
Problém je však v tom, že neexistovala pred nami žiadna
entita, ktorá by sa exportu a firmám tak komplexne a
systematicky venovala.

Slovensko dlhodobo trpí podfinancovanou vedou a nízkymi
investíciami do inovácií. Je toto recept na zisk vyššej
pridanej hodnoty?

Na Slovensku na vedu a výskum dlhodobo nedávame ani 40
percent priemeru Európskej únie. Pritom prepojenie inovácií a
vývozu je absolútne prirodzené. Inovácie sú kľúčové pre
progres a konkurencieschopnosť v biznise. A úspešne
exportovať môžete, iba ak ste konkurencieschopní. Budeme o
tom diskutovať aj na tohtoročnom SlovakiaTechu v Košiciach.


Vo svete zahraničného obchodu sa už pohybujete dlhšie.
Prečo ste sa rozhodli založiť Radu slovenských exportérov?

Roky som sa venoval ekonomickej diplomacii, keďže som
pracoval na ministerstve zahraničných vecí. Tam som
rozbehol viacero iniciatív. Viedol som podnikateľské delegácie
a snažil sa zveľadiť komunikáciu smerom k firmám. Na vlastné
oči som videl, ako mimoriadne neefektívne funguje prepojenie
slovenských značiek s vývozom. Je tu pár spoločností, ktoré sa
na týchto akciách zúčastnia vždy, ale zároveň je tu obrovské
množstvo spoločností, ktoré sa najprv presadia v zahraničí
vlastným úsilím a my sa o nich dozvedáme až na základe ich
úspechu. Po mojom odchode z rezortu som chcel v tejto
oblasti pokračovať. Pýtal som sa slovenských Vriem, či sú za
podporu vývozu, a odpoveď bola jednoznačná. Podobné
asociácie majú dlhú tradíciu v Česku, Írsku, USA, Británii a tak
ďalej. Preto sme spustili minulý rok iniciatívu, do ktorej sa
prihlásilo 137 rôznych spoločností. Ide o subjekty rôznej
veľkosti a viacerých oblastí. To bol impulz na vznik asociácie.

Kde vidíte najväčší problém?
V rozdelení kompetencií a vo financovaní. U nás je historicky
obchod v rezorte hospodárstva, ktoré má v gescii obchodnú
politiku, a svojho času vysielalo ekonomických diplomatov či
atašé na ambasády do zahraničia, ktorí upevňovali v tretích
krajinách pozície našich firiem. Následne v roku 2011 sa
ekonomická diplomacia presunula pod ministerstvo
zahraničných vecí. Inými slovami, obchodnú politiku rieši
ministerstvo hospodárstva, diplomatov riadi rezort
zahraničných vecí, financovanie a politické riziká s presahom
na poistenie pohľadávok a úverov má Eximbanka, ktorú zase
riadi ministerstvo financií. Všetky tieto entity pracujú
samostatne a nekoordinujú sa. Okrem toho sa mu ešte venuje
SARIO, Slovenská inovačná a energetická agentúra, SBA a
ďalší. Zároveň je tu obchodná komora, ktorá vydáva licencie a
povolenia s cieľom krátkodobého vývozu napríklad na veľtrhy.
Z toho dôvodu je tu množstvo subjektov, u ktorých si musíte
pýtať rôzne povolenia a žiadať od nich pomoc. Každý vám vie
a nevie niečo dať. Okrem toho, že sú také rozdrobené, majú
nedostatok financií a koordinácia či efektivita je nulová. Aj
preto sme sa rozhodli založiť Radu slovenských exportérov,
ktorá dokáže prepojiť firmy s týmito všetkými entitami.
Jednoducho vieme svižne a efektívne reagovať, lebo kľúč k
úspechu je v komunikácii.


Čo najviac nefungovalo? Kde bol najväčší problém?
Investuje sa mimoriadne málo. Napríklad Sekcia hospodárskej
spolupráce na ministerstve zahraničných vecí má na podporu
ekonomickej diplomacie stotisíc eur na rok. Dnes prešla
určitými reformami, takže možno aj trošku viac, stále je to
však žalostne málo. V okolitých krajinách investujú s týmto
cieľom milióny. Peniaze sa rozdelia medzi ambasády, tie si
spravia malú recepciu a peniaze sú minuté. Meral som aj
rozpočty ministerstiev. V roku 2019 malo naše ministerstvo
zahraničných vecí približne 130 miliónov, v Česku to bolo 365,
v Rakúsku a Poľsku 500 a Maďarsko malo rozpočet vyše
miliardy eur. A to, koľko peňazí nalejete do tejto činnosti, sa
následne odrazí aj na podpore vlastných Vriem v zahraničí.

Aký je dôvod slabej podpory? Je to hlavne tým, že Slovensko
je silne exportnou krajinou vďaka automotive segmentu?

Je to určite aj eufóriou vyvolanou príchodom zahraničných
investícií, ktoré takmer sto percent výrobkov vyvážajú za
hranice. Makročísla a ukazovatele sú tým na celkom dobrej
úrovni, a to evidentne kompetentných uspokojuje. No zároveň
sme citliví na výkyvy okolitých ekonomík a najmä nemáme
svoj zahraničný obchod dostatočne pod kontrolou. Nevieme
adekvátne reagovať a musíme v každej kríze vyčkávať, čo sa
stane. Smutné je to, že aj do 600 strán plánu obnovy sa
nedostala ani zmienka o vývoze, a pritom sme to aktívne
navrhovali. Napríklad takí Francúzi venovali celú jednu
kapitolu len tomu a už celý tento rok investujú a míňajú
peniaze v prospech tejto oblasti. Dúfam, že na Exportnom
fóre koncom mesiaca sa bude tejto téme venovať adekvátna
pozornosť.


Dá sa povedať, kde sme najsilnejší?
Okrem automotive je to tradične strojárstvo a pôvodné
odvetvia priemyslu, v ktorých sme excelovali ešte za čias
Československa. Problémom však je aj to, že to nikto vlastne
nevie. My ako krajina nepoznáme podrobne ani vlastnú
štruktúru hospodárstva. Ak by ste sa pýtali, koľko čoho
vyvážame na Ukrajinu, ktoré firmy tam obchodujú, tak vám to
nikto nepovie. Pritom je to informácia, ktorú by mali
kompetentní v exekutíve získať lusknutím prsta. Colníci to
nepovedia, jednotlivé ministerstvá to nevedia, obchodná
komora iba čiastkovo podľa svojich členov. Netvrdím, že
neexistujú údaje a štatistiky, ale z vlastnej skúsenosti viem, že
tieto dáta sa nezdieľajú ani v rámci štátu. Každý si drží vlastnú
databázu, ťažko sa k týmto údajom dostať, nenarábame s
komplexnou informáciou. Ešte keď som bol štátnym
tajomníkom na ministerstve, sme raz prišli k informácii, že
sme v konkrétnom roku vyviezli tovar do Severnej Kórey za
necelý milión eur. Vykazovali to štatistiky. Požiadal som
kolegov, aby zistili o akú komoditu ide, prípadne nejaké ďalšie
údaje. Nezistili sme nič. Ani v utajenom režime, a to
disponujem druhou najvyššou previerkou. Je to celé
roztrieštené. Nepoznáme do detailu ani vlastnú ekonomiku. A
už vôbec nemáme adekvátne plány na jej ďalší rozvoj.

Ktoré krajiny sú pre nás najdôležitejšie? Vidíte zároveň v
niektorých nevyužitý potenciál?
To si musí určiť samotný trh. Pochopiteľne, sú to hlavne
krajiny Vyšehradskej štvorky a krajiny v Únii. Môžeme však
ťažiť aj z histórie a orientovať sa na Blízky východ, Rusko,
Afriku a tak ďalej. Jednoducho tam, kde sme
konkurencieschopní, či už cenovo alebo kvalitatívne, ideálne
obe naraz. Štát nemá diktovať alebo určovať čo a kam, biznis
si nájde cestu, dôležité je čo najviac to uľahčiť súkromnému
sektoru a pomáhať mu adekvátne sa rozvíjať.
Mimoriadne dôležitá je infraštruktúra a doprava. Nie je
slovenským hendikepom nekonkurencieschopné železničné
Cargo a slabá cestná infraštruktúra smerom na východ?
Určite áno. Roky sa odvolávame na našu unikátnu geografickú
polohu a pritom sme v tomto smere neurobili takmer nič, v
železničnej preprave nič a v cestnej infraštruktúre minimum.

Aktuálne zastrešujete desiatky firiem. Ako im viete pomôcť?
V zásade ide o tri roviny. Klasikou je kolektívny hlas, to je
základ každej asociácie. Čím je nás viac, tým sme silnejší.
Komunikujeme s vládou, médiami, ambasádami a tak ďalej.
Témou dosiaľ boli problémy v doprave, tarify či clá. Naši
členovia môžu ťažiť aj z prístupu na mieru, snažíme sa im
poskytovať správne informácie v správnom čase, teda just in
time. Dôležité je, kde pôsobia a na čo sú zameraní, akú
potrebujú pomoc, kam expandovať. Vieme pomôcť s hľadaním
vládnych tendrov a predajnými kanálmi. Ak je napríklad tender
zameraný na farmaceutické firmy, upozorníme našich členov,
ktorých sa to týka, a v prípade záujmu sa im snažíme pomôcť
uspieť. A, samozrejme, sa na nás môžu obracať aj individuálne.
Pomohli sme niektorým firmám dostať sa na Expo v Dubaji.
Ďalším pomáhame získať kontakty v USA a Kanade, kde
rozhodujú osobné kontakty, a nie je jednoduché sa tam
biznisovo presadiť. Sú aj firmy, ktoré majú záujem o
informácie o trhoch napríklad v Latinskej Amerike. Žiadosti sú
rôzne. Patria medzi ne aj pomoc s financovaním, fondmi,
poistením a tak ďalej. Nevyhlo sa nám ani vybavovanie
výnimiek na cestovanie do/zo zahraničia. Netvrdím, že všetko
vieme, ale vieme, kde to máme hľadať.


Dalo by sa aj konkrétne povedať, ktorej firme ste pomohli s
konkrétnym produktom na nejaký konkrétny trh?

Ak by som menoval konkrétne obchodné prípady, asi by to
nebolo vhodné, ale už sme pomohli rôznym firmám, ako
napríklad Innovatrics, PPA Controll, IrbisGroup, Chirana
Medical, Chemosvit Fibrochem či PSS Svidník. Ale aj mnohým
ďalším. Snažíme sa im pomáhať aj s prezentáciou, nahrávame
podcasty, píšeme komentáre do médií a podobne.


Vo vašom tíme je viacero známych mien. Kto sa k vám pridal
a plánujete ďalšie posily?

Spolupracuje s nami množstvo odborníkov. V dozornej rade
máme napríklad bývalých šéfov rezortu hospodárstva Vazila
Hudáka a Juraja Miškova. V tíme máme aj Dušana Keketiho a
Rastislava Chovanca. Tiež máme posily zo zahraničia.
Napríklad poradcu nám robí bývalý egyptský veľvyslanec na
Slovensku Amr El Henawy, dnes generálny konzul Egypta v
Hongkongu. Cieľom takéhoto spájania je prepojenie ľudí, ktorí
systém poznajú a vedia, aké kroky je v akom čase potrebné
vykonať. Tiež je nutné mať správnych ľudí na pravom mieste.
Našou úlohou je jednoducho aj spolupracovať so zahraničnými
ambasádami na Slovensku a prepájať sa s ich organizáciami.
Spoluprácu máme napríklad s Radou investorov a exportérov
Ukrajiny. S Kazašskou entitou pre podporu obchodu, s
Americkou obchodnou komorou, s Brazílsko-slovenskou
obchodnou komorou, s Izraelskou obchodnou komorou a
ďalšími. Spolupracujeme s inštitúciami tak vo Washingtone,
ako aj v Moskve. Na obchod sa nepozeráme politickou
optikou. Všetko záleží na dopyte našich členov.


Odkiaľ čerpáte financie na fungovanie?
Od štátu nie, ak sa na to pýtate. Ak by tu takáto možnosť bola,
brániť sa nebudeme, keďže takmer všade podobným entitám
na činnosť prispievajú. Napriek tomu si myslím, že štátne
inštitúcie môžu z našej platformy iba benefitovať a celkom
dosť pre nich už robíme. Napríklad naša webová stránka je
toho dôkazom. Organizácia je postavená na členských
príspevkoch. Tým, že je pandémia a naše možnosti boli
obmedzené, sme sa rozhodli dať úľavu na členskom.
Všeobecne je definované na úrovni tisíc eur ročne, ale ešte
budúci rok bude o polovicu lacnejší. Investujeme do vzťahu s
našimi členmi a takto ich motivujeme. Majú čas vyhodnotiť si
pridanú hodnotu.


Slovenský biznis potrebuje export ako soľ

14. októbra 2021

Viac info

Slovenský export stráca silu

14. októbra 2021

Viac info

Problémy v doprave sú predzvesťou väčšej krízy

07. októbra 2021

Viac info

Ak chcete získať najnovšie správy a informácie