Hospodárske noviny: Zablokovaný Suez stál sedem miliónov každú minútu

Blokáda Suezského prieplavu stála podľa odhadov svetové hospodárstvo 54 miliárd dolárov, hovorí hlavný analytik Rady slovenských exportérov Jozef Hrabina.

Zaseknutá loď v Suezskom prieplave z konca marca ukázala, aký krehký je svetový obchod. Dá sa vyčísliť, koľko stálo „upchatie“ tejto námornej cesty?


Aj keď sa odhady líšia, tie posledné hovoria o blokovaní 12 percent svetového obchodu počas šiestich dní. Ak to pretransformujeme do hrubých čísiel, tak minúta zablokovaného Suezského prieplavu stála 6,7 milióna dolárov, hodina 400 miliónov dolárov a celý deň až deväť miliárd dolárov. Celkovú hodnotu blokády teda vieme odhadnúť na 54 miliárd dolárov.

Svetoví dopravcovia sa uplynulé mesiace museli vysporiadať aj s obmedzeniami spojenými s koronavírusom. Ako sa im to podarilo?


Najväčší šok zažívali prepravcovia na začiatku roka 2020 v dôsledku lockdownov. Za prvé mesiace minulého roka sa znížil objem prepravených kontajnerov v čínskych prístavoch o 10,2 percenta. Napríklad leteckí dopravcovia reagovali na pätinové zníženie prepravy tak, že začali využívať charterové lety, prípadne sa zväčšil batožinový priestor v civilných strojoch. Cestná preprava ostala v rámci EÚ plynulá a nezaznamenala vážnejšie straty.

Ktoré z krajín sa dokázali prispôsobiť najrýchlejšie a z pandemickej situácie napokon vyťažili?


Určite to bude juhovýchodná a východná Ázia, ktorej štáty majú bohaté skúsenosti so zvládaním rôznych nákaz. Prípad vypuknutia COVID-19 z minulého roka mal takmer rovnaké účinky na región ako predchádzajúce pandémie, a preto tieto štáty dokázali reagovať mimoriadne promptne a efektívne. Pripomeniem Južnú Kóreu, Taiwan, Hongkong a aj napriek úvodnému zatajeniu nebezpečenstva, čo prispelo ku globálnemu šíreniu, tiež Čínu, ktorá vlani viedla v globálnom ekonomickom raste.

A naopak, ktoré doplatili na opatrenia obmedzujúce svetový obchod najvýraznejšie a najviac stratili?


Paradoxne ide o vyspelé štáty EÚ a Spojené štáty, ktoré trpeli v dôsledku nezvládania pandemickej situácie. HDP týchto ekonomík sú do veľkej miery tvorené službami, ktoré v dôsledku lockdownov nefungovali. Preto mali prevahu priemyselné krajiny, ktoré dokázali zvládnuť pandémiu a vyhnúť sa tak väčším výpadkom vo výrobe. Zvýšený dopyt po produktoch totiž vyrovnával fakt, že ľudia na Západe utrácali menej za služby ako gastro, divadlá či kiná a, naopak, nakupovali viac spotrebiteľskej produkcie.

Ako si počínalo Slovensko? Na ktoré opatrenia naša krajina doplatila najviac?


Slovensko cítilo primárne dôsledky úplného vypnutia krajiny zo začiatku minulého roka a následne dlhý lockdown tiahnuci sa prakticky z predvianočného obdobia až do jari, ktorý zavrel najmä služby a maloobchody. Teda najviac zasiahnutými sú malé a stredné podniky, ktoré tvoria jeden z pilierov nášho hospodárstva.

Rozhovor bol uverejnený 20.5.2021 v Hospodárskych novinách:
https://hnonline.sk/svet/2347103-zablokovany-suez-stal-sedem-milionov-kazdu-minutu?fbclid=IwAR2uNq1jJDRFVT077ggxS7zzX2AlC137MGe7laprc9T9lrwQ6YzJ_QaswPU

Transatlantický ekonomický priestor ostáva najväčším a najbohatším trhom na svete

20. mája 2021

Viac info

Vstúpili sme do nového komoditného supercyklu?

13. mája 2021

Viac info

Obchodné vojny: mediálna senzácia, alebo zabijak medzinárodného obchodu?

06. mája 2021

Viac info

Ak chcete získať najnovšie správy a informácie