Nebyť pandémie COVID-19, tak by titulky ekonomických žurnálov tvorili otázky o budúcnosti tzv. Big Oil Companies- medzinárodných ropných koncernov ako napríklad Shell, Exxon, či BP. Práve posledné dve spomenuté zažili v 2020 svoj historicky najhorší rok, keď BP prišlo o 5,7 miliardy dolárov a Exxon až o 20 miliárd.
Smolný rok pre ropné spoločnosti začal na jar minulého roku krízou OPEC+. Kríza vyústila do ropnej vojny medzi Saudskou Arábiou a Ruskom, čo stlačilo ceny až do záporných hodnôt. Navyše ropná vojna spôsobila aj niekoľko týždňový krach na trhu s komoditami z jari minulého roku. Trh s ropou trpel aj v dôsledku zníženého dopytu v úvodných mesiacoch pandémie, čo spoločne s množstvom ropy za dumpingové ceny umocňovalo krízu trvajúcu až do mája.
Výsledkom „ropného prímeria“ sa stalo obmedzenie produkcie ropy, čo umocňuje ďalší problém, ktorým sú krátiace sa rezervy veľkých medzinárodných spoločností. Na začiatku apríla 2021 oznámila Citibank, že od roku 2015 sa ropné rezervy spoločností ako Shell, Exxon, či Chevron zmenšili v priemere o 25%. Na dnešný deň sa teda odhadujú ich rezervy na 8 až 10 rokov. Hlavným problémom sú nízke ceny ropy, ktoré robia kumulované rezervy stratovými. Nadnárodné ropné koncerny v dôsledku ťažby ropy v náročných podmienkach ako v oceánoch, či Arktíde, nemôžu konkurovať národným spoločnostiam ako ARAMCO, ktorých ťažba je nepomerne lacnejšia a lokálna. Tým pádom národné ropné spoločnosti majú viac ako dvojnásobné rezervy.
Témou dňa je aj energetická transformácia veľkých ropných spoločností. Niektorí analytici upozorňujú, že investície do vývoja veterných, solárnych, či vodíkových technológií sú kľúčom k prežitiu nadnárodných korporácii, a preto problém s ich ubúdajúcimi rezervami nemusí byť až taký kritický.
No podľa posledných vyjadrení z prostredia India Oil Company, sa veľké ropné spoločnosti riadia heslom „black pays for green“ (čierna platí za zelenú) a miestami až 80% finančných operácií smeruje do zelenej infraštruktúry a očakáva sa, že tento stav pretrvá až do roku 2030. Bez dostatočných rezerv však budú mať veľké spoločnosti problém udržať svoje operácie v chode, čo sa podpíše aj pod schopnosť investovať do multi-miliardových projektov energetickej transformácie.
Analytici zatiaľ téme nevenujú pozornosť, no podľa Cyrila Widdershovena, zakladateľa holandskej risk-konzultantskej spoločnosti VEROCY, sú ropné spoločnosti života schopné jedine vtedy, ak majú dostatočné rezervy a dokážu dlhodobo udržať ťažbu na cieľovej úrovni. Ak sa zásoby a produkcia zmenšia, neprichádza do úvahy iba atraktivita takejto nezávislej ropnej spoločnosti, ale aj jej existencia. Vo svojej poznámke k výskumu označila Citibank klesajúce ropné rezervy ako „blížiacu sa výzvu“ a výročné správy gigantov z tohto odvetvia naznačujú, že tieto kedysi veľké spoločnosti majú teraz problémy. Podľa Citibank sú to práve nízke ceny ropy, ktoré sú hlavným motorom tohto rastúceho problému. „Nie je možné obísť tento vzťah medzi rezervami a výnosmi, preto veríme, že analýza trendov v rezervách je mimoriadne dôležitým ukazovateľom zdravia spoločnosti,“ uviedla Citibank.
Preto kríza z posledných rokov síce zintenzívnila transformáciu veľkých ropných spoločností, no zároveň je téma krízy u nadnárodných koncernov prekrývaná pandémiou. Otázkou je, či sa tieto koncerny dokážu transformovať včas a dostatočne efektívne, aby tak vykryli obrovské straty. Nech sa situácia vyvinie akokoľvek, je načase sa rozlúčiť ropnými gigantmi, tak ako ich poznáme, v dobrom aj v zlom.
Jozef Hrabina