Slovensko bolo v roku 2020 desiatou najotvorenejšou ekonomikou na svete

Drvivá väčšina našej zahranično-obchodnej výmeny sa vlani podľa údajov Štatistického úradu SR odohrávala s krajinami Európskej únie a OECD. Kým pre krajiny EÚ to bolo 78,4%, tak v rámci OECD až 87,5%.

Takáto úzka previazanosť nášho zahraničného obchodu na malú skupinu štátov v spojitosti až so 172 percentným pomerom zahranično-obchodného obratu k nášmu HDP môže mať v prípade krízy ekonomík EÚ katastrofické následky.

Varovanie OECD

Nebezpečná monotónnosť slovenskej ekonomiky však nie je žiadnou novinkou. Slovenská vláda si pred časom nechala od OECD vypracovať hĺbkovú analýzu nášho podnikateľského prostredia.

Výsledkom bolo znepokojivé zistenie, nie len narážajúce na monotónnosť teritoriálnej štruktúry nášho exportu, ale aj fakt, že kým priame zahraničné investície na Slovensku vykazujú rastúci potenciál, tak slovenské malé a stredné podniky trpia nedostatkom podpory.

Tento trend potvrdzujú dáta zo spomínanej štúdie poukazujúce na fakt, že v roku 2017 bolo zodpovedných za tretinu nášho exportu len päť firiem, kým desať firiem vyviezlo až 38,5 % celkového exportu tovarov zo Slovenska.

Triáda problémov

Slovensko je malý trh, ktorý si na rozdiel od Poľska nedokáže pokryť veľkú časť ekonomiky domácou spotrebou. Tak ako na Slovensku nemáme žiadne strategické suroviny, ktoré by podporovali rast našej ekonomiky.

Preto je prirodzené, že ekonomiku Slovenska bude ťahať zahraničný obchod. Avšak, ako to vyplýva z uvedených dát, Slovensko nemá svoju ekonomickú situáciu vo vlastných rukách.

Naša ekonomika je príliš naviazaná na jedno teritórium, úzky ekonomický segment a triádu zakončuje fakt, že našu ekonomiku ťahá desiatka zahraničných korporácií, na ktoré má slovenská vláda minimálny alebo žiadny dosah.

Riešenie je v nedohľadne

Táto situácia však nie je problémom gigantov ako Volkswagen, Peugeot, či KIA, ale skôr absentujúcej stratégie rozvoja slovenskej ekonomiky, ktorej prioritou by mala byť celková ekonomická diverzifikácia, ale i teritoriálna diverzifikácia nášho zahraničného obchodu.

Stratégia by mala zahŕňať diskusiu štátnych orgánov, slovenských podnikateľov a tretieho sektora v podobe neziskových organizácií a podnikateľských asociácií.

Diskusii by malo predchádzať vytýčenie životne dôležitých záujmov v našom hospodárstve, medzi ktoré jednoznačne patrí rozvoj malého a stredného podnikania, idúci ruka v ruke s brandingom Slovenska v zahraničí.

Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.

Poľské Ekonomické fórum v znamení pochmúrnych tém

13. septembra 2022

Viac info

Vojna na Taiwane môže mať katastrofické dôsledky pre našu ekonomiku

18. augusta 2022

Viac info

Predstavuje India spoľahlivého partnera pre EÚ?

15. augusta 2022

Viac info

Ak chcete získať najnovšie správy a informácie