Sociálna zodpovednosť na globálnych trhoch: nový štandard budúcnosti?

Pravdepodobne aj u vás sa nachádza elektronika, či iné produkty, ktorých prvotné suroviny pochádzajú z krajín zmietaných občianskou vojnou ako Kongo, či Pobrežie Sloviny. Miestne vojenské frakcie zvádzajú krvavé boje o teritóriá bohaté na coltan, zlato, kobalt, diamanty, či kaučuk. Tie následne predávajú na trhu, kde operujú nákupcovia veľkých spoločností. V minulosti sa takéto prípady dotýkali gigantov ako Nokia, Apple, či Samsung, dnes tieto spoločnosti investujú nemalé peniaze do programov zameraných na sociálnu zodpovednosť.

Sociálna zodpovednosť sa však týka aj detskej práce, či nehumánnych podmienok v továrňach. Podľa odhadov len v Západnej Afrike pracuje na kakaových plantážach cez 2,2 milióna detí. Tieto problémy sú spoločné najmä pre ekonomiky Globálneho juhu. Do balíka sociálnej zodpovednosti sa taktiež radí environmentálna udržateľnosť v tretích krajinách, ktoré nemajú tak prísne ekologické normy ako Európa. Tento segment je často poznačovaný patologickou korupciou umožňujúcou západným korporáciám obchádzať ekologické normy krajín Tretieho sveta.

Spoločným menovateľom týchto problémov je neudržateľný konzum, ktorého motorom je spotrebiteľský cyklus, a ten je naopak motorom ekonomiky ako takej. Preto sa pri tejto otázke dostávame až do filozofickej roviny, či sme schopní vymeniť relatívne lacnú produkciu s pochybným pôvodom za sociálnu zodpovednosť vedúcu nie len k zlepšovaniu ekonomickej situácie Globálneho juhu, ale i k zlepšovaniu životných podmienok tamojších obyvateľov.

NEMECKÍ ZÁKONODARCOVIA V TOM MAJÚ JASNO

Diskusia v Nemecku sa v oblasti sociálnej zodpovednosti pohla smerom k jej legislatívnemu ukotveniu, kým doteraz sa jednalo o čisto dobrovoľnú činnosť korporácií. Podľa posledného prieskumu sa z 2250 respondentov vyjadrilo len 455 firiem, že u svojich partnerov overujú aj kritéria ako detská práca, environmentálna udržateľnosť, dodržiavanie ľudských práv, diskriminácia, či pôvod prvotných surovín.

Návrh zákona predpokladá zmenu z dobrovoľnej bázy na povinnú, čo sa stretlo s kritikou zo strany obchodníkov, ktorí tvrdia, že stopercentné dodržanie kritérií pripravovaného zákona je takmer nemožné splniť. Zákon navyše umožňuje uložiť pokutu až do výšky 420 miliónov euro, alebo úplné vylúčenie dotknutých firiem z prístupu k verejnému obstarávaniu.

SPOLOČNÉ EURÓPSKE RIEŠENIE?

Medzi spoločnosťami sa však našli aj také, ktoré zákon podporujú, medzi inými Tchibo, Nestlé, alebo Alfred Ritter. Naopak nemecké asociácie zahraničného obchodu upozorňujú, že zavedenie tohto zákona môže spomaliť post-Covidové zotavovanie ekonomiky. Keďže outsourcing do krajín Tretieho sveta (častokrát aj prostredníctvom rozvojovej pomoci) je postavený na rádovo nižších nákladoch na výrobu, ktorá sa následne pretavuje do priaznivých cien pre konzumenta. Nemecký minister práce Hubert Heil preto odkázal spoločnostiam, že pokiaľ sú schopné generovať zisk na globálnej úrovni, mali by globálne pristupovať aj ľudským právam a životnému prostrediu.

Diskusia v tomto prípade volá po celoeurópskom riešení. Nemecké firmy síce majú v EÚ dominantné postavenie, no ich konkurencieschopnosť sa môže s novými pravidlami výrazne znížiť. Plošná aplikácia na úrovni EÚ, však problém nerieši globálne, keďže sila únie ako obchodného bloku s 500 miliónmi konzumentov nie je zanedbateľná, no v porovnaní so zbytkom sveta sa bavíme len o časti zo 7 miliárd konzumentov na svete. EÚ je však stále veľmi atraktívny trh najmä pre kúpnu silu jej konzumentov. To sa však môže postupne zmeniť s rastúcou životnou úrovňou v Číne, ale i Indii, či v dlhodobom výhľade dokonca vo vybraných krajinách Afriky. Dôležité je viesť túto debatu na globálnej úrovni, aby sme sa nediskvalifikovali sami, ako v minulosti častokrát ukázala prax v rámci klimatickej agendy a environmentálnych noriem. Pre EÚ je dôležité byť lídrom globálnych zmien, ale zároveň sa treba vyvarovať strate globálnej konkurencieschopnosti či už vnútorného trhu alebo európskeho priemyslu. A to je kľúčové aj pre našich exportérov. 

Slovenský biznis potrebuje export ako soľ

14. októbra 2021

Viac info

Slovenský export stráca silu

14. októbra 2021

Viac info

Problémy v doprave sú predzvesťou väčšej krízy

07. októbra 2021

Viac info

Ak chcete získať najnovšie správy a informácie