Summit T20 v Miláne ukázal potenciál a smerovanie G20

Málokto vie, že summity dvadsiatich najsilnejších ekonomík sveta (G20) prebiehajú na viacerých úrovniach, ako  napríklad B20- biznis 20, či T20- think tank 20, W20- women 20, či Y20 pre youth 20.

Práve tieto pracovné skupiny majú na starosť tvorbu agendy pre celú skupinu G20. Tá sa v posledných rokoch stáva čoraz vplyvnejším zoskupením a to najmä kvôli väčšej inklúzii, keďže v nej sú zástupcovia všetkých kontinentov sveta na rozdiel od bezpečnostnej rady OSN, či G7.

Práve rastúci význam zoskupenia G20 v post-pandemickom svete by malo Slovensko zužitkovať na maximum a pristúpiť k tejto zatiaľ neformálnej organizácii so zvýšenou pozornosťou a snažiť sa participovať na jej aktivitách najviac ako to len bude možné.

Na minulotýždňovom summite T20 v Miláne sa za Slovensko zúčastnila Rada slovenských exportérov. Stretnutie globálnych intelektuálnych centier sa uskutočnilo bez odozvy našich univerzít, či oficiálnej štátnej reprezentácie.

Pričom na summite bolo možné stretnúť Antonia Guterresa, generálneho tajomníka OSN, Kristalinu Georgievovú, generálnu riaditeľku MMF, či Angela Gurriu, donedávna generálneho tajomníka OECD a jedného z otcov myšlienky G20. Ich účasť reflektuje vážnosť platformy pre globálnu politiku a ekonomiku a podčiarkuje dôvod, prečo by sme sa na Slovensku mali snažiť byť čo najviac zapojení do jeho fungovania.

Priority G20 počas končiaceho sa talianskeho predsedníctva by sa dali zhrnúť do niekoľkých hlavných bodov. Boj s pandémiou COVID-19, post-pandemická  ekonomická rekonštrukcia priamo spojená s transformáciou na zelenú ekonomiku, spojenie environmentálnych tém s energetikou, zapojenie krajín tretieho sveta do dekarbonizácie a snaha o férovejšiu distribúciu vakcín na globálny juh.

Práve prízvuk v inklúzii na nie len krajiny Tretieho sveta robí tento formát globálnych lídrov ešte zaujímavejším pre krajiny ako Slovensko. Vedúce mocnosti sa snažia o dosah na ľudí ako i na krajiny, ktoré ležia na periférii systému medzinárodných vzťahov, pretože bez plošného pokroku sa v oblasti boja s pandémiou, či klimatickou krízou jednoducho bojovať nedá.

Slovensko je síce zapojené do systému globálnych vzťahov, ako i systému medzinárodných inštitúcií, ale keď si porovnáme možnosti čerpania výhod z tohto systému s reálnymi výstupmi, tak je výsledok hodný hráča prešľapujúceho na mieste a stojaceho v kúte. Avšak pozvánka do stredu nikdy nepríde sama od seba, ale vždy z nejakej iniciatívy, tak ako to je aj pri kariérnom postupe jednotlivca.

Pokiaľ jeden nemá dosť ostré lakte, tak sa nikam neprederie a to platí aj v medzinárodných vzťahoch, dôkaz o tom nájdete v účasti mladej, slovenskej podnikateľskej mimovládky medzi vedúcimi mysliteľmi v oblasti ekonomiky a politických vied.

Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.

Poľské Ekonomické fórum v znamení pochmúrnych tém

13. septembra 2022

Viac info

Vojna na Taiwane môže mať katastrofické dôsledky pre našu ekonomiku

18. augusta 2022

Viac info

Predstavuje India spoľahlivého partnera pre EÚ?

15. augusta 2022

Viac info

Ak chcete získať najnovšie správy a informácie