Ide tak o medziročný 12,6% nárast oproti predchádzajúcemu roku, ako vyplynulo z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky. V laickom žargóne sa za formulkou stroje a dopravné zariadenia vo veľkej miere skrývajú práve povestné automobilky a elektronika, ktoré sú ťahúňmi nášho exportu. Ich podiel na ekonomike je v dobrom aj v zlom monumentálny, keď za rok 2020 tvorili až 65% podiel na celkovom exporte a v tomto segmente sme vyviezli artikle v hodnote 53,9% z nášho HDP. To v skratke znamená, že naša ekonomika doslova stojí a padá na zahraničných koncernoch, ktoré zamestnávajú množstvo ľudí, no taktiež veľkú časť svojho zisku vyvážajú z krajiny.

Avšak ostatným odvetviam sa až tak nedarilo, keď za prvé dva mesiace vývoz minerálnych palív a mazív klesol medziročne o 32,5%, či vývoz priemyselných výrobkov padol medziročne o 9,8%. Celkovo si však vo februári export bez strojov a dopravných zariadení prilepšil o 3,6%. Naopak ak sa pozrieme na január, tak v danom mesiaci export okrem strojov a dopravných zariadení zaznamenal až 8% stratu. Ak teda vezmeme oba mesiace dokopy, tak bez strojov a dopravných zariadení stratili exportéri 116,1 miliónov eur, čo je celkovo 2,5% prepad oproti prvým dvom mesiacom roku 2020. V danom prípade väčšinou hovoríme o malých a stredných podnikoch, ktorých hlas neskôr zaniká popri nadnárodných korporáciách poháňaných dopytom v dvoch segmentoch.

Exportéri preto upozorňujú na úskalia monotónnosti našej ekonomiky, náchylnej na zmeny nálad na trhu s automobilmi a elektronikou. Riešením tohto problému je venovať rovnakú pozornosť tak nadnárodným korporáciám spravovaným zo zahraničia, ako aj malým a stredným slovenským podnikom. Pretože diverzifikácia ekonomiky podporí jej odolnosť voči krízam a zvýšené zisky malých a stredných podnikateľov sa prejavia priaznivo nie len na životnej úrovni na Slovensku, ale aj na našej konkurencieschopnosti v zahraničí.

Jozef Hrabina