Vstúpili sme do nového komoditného supercyklu?

Post-covidová obnova vyspelých ekonomík, ale aj ekonomický boom v Číne vyústili do rastu cien komodít. Tie dosahujú svoje maximá a mnohí odborníci hovoria o začiatku komoditného supercyklu. Čo to vlastne komoditný supercyklus je? A čo to znamená pre našu a svetovú ekonomiku? Odpovede na tieto otázky nájdete v našom pravidelnom komentári.

Zatiaľ čo supercyklus nemá v ekonomickom slovníku pevnú definíciu, odborné publikácie sa zhodujú, že tento fenomén nastáva vtedy, keď ceny komodít vystúpia nad ich dlhodobý trend po dobu 10 až 35 rokov. Supercyklus zväčša nasleduje rovnako dlhé obdobie nižších cien, no následne je trh regulovaný reakciou ponuky na zvýšený dopyt. To však nemusí trvať krátko.

Celý cyklus následne trvá niekde v rozmedzí 20-70 rokov, kým vieme jasne pomenovať štyri historické príklady takéhoto javu. Supercykly sú spojené s nárastom dopytu po komoditách v dôsledku enormnej ekonomickej aktivity. Ako napríklad ekonomický vzostup USA v osemdesiatych rokoch devätnásteho storočia, závody v zbrojení pred Druhou svetovou vojnou, povojnová obnova, či ropné šoky zo sedemdesiatych rokov minulého storočia.

Od konca minulého storočia prebiehal čínsky cyklus, spojený s nevídaným ekonomickým boomom v Číne. Dopyt po poľnohospodárskych produktoch dokonca vyvolal potravinovú krízu v rokoch 2007-2008. Počas deväťdesiatych rokov masívna urbanizácia Číny zvýšila ceny medi z priemernej hodnoty 2000 dolárov za tonu až na 10 000 dolárov za tonu, ropa tiež dosahovala približne 140 dolárov za barel. Ponuka dokázala nasýtiť dopyt až v roku 2011, kedy sa ceny komodít opäť stabilizovali.

Nový supercyklus?

Podľa analytikov z Goldman Sachs a Financial Times sme vstúpili do ďalšieho supercyklu, ktorý spustilo sústredenie vlád na tvorbu nových pracovných miest a environmentálnu udržateľnosť, namiesto finančnej stability.

Pripomeňme si len American Jobs Plan Joea Bidena, či New Green Deal pod taktovkou EÚ, ktoré si dávajú za cieľ napumpovať obrovské objemy financií do infraštruktúrnych projektov a transformácie ekonomík v súlade s Parížskym klimatickým dohovorom.

Problém nie je len vo veľkých infraštruktúrnych projektoch, ale napríklad v prípade ropy aj v tom, že veľké ropné spoločnosti investujú viac do prechodu na zelené projekty, ako do nových nálezísk ropy, či efektívnejších metód ťaženia. Podobná situácia nastala aj v mediarskom priemysle.

Súčasný supercyklus je tiež spätý s rozmachom Čínskeho draka, keďže Čína naďalej pokračuje v rapídnom raste, čo sa prejavuje najmä na obrovskom dopyte po železnej rude, ktorá je základnou surovinou pre oceliarsky priemysel. Čínsky dopyt a rozmach biopalív tiež stoja za zdražovaním poľnohospodárskych komodít ako obilie a olejové semená. Dopyt po kukurici zase živia čínski dobytkári.

Rast cien ako reakcia na pandémiu

Experti sa na daný moment zhodujú, že prudký rast cien komodít z minima je z veľkej časti fiškálna a monetárna reakcia na pandémiu. Nakoľko v súčasnom supercykle absentujú presvedčivé štrukturálne dôvody na jeho vznik.

Ak by sme mali vychádzať z týchto predpokladov, tak sa do supercyklu dostanú najmä komodity ako meď, nikel a kobalt, ktoré sú potrebné pre energetickú transformáciu ekonomík a zároveň v daných odvetviach chýbajú väčšie projekty, ktoré by uspokojili zvýšený dopyt. Avšak je veľmi pravdepodobné, že sa do supercyklu dostane celý trh, čo bude znamenať zvýšené ceny komodít, ale aj dopravy v dôsledku jej exponovanosti, čo sú javy, ktoré pozorujeme už teraz.

Jozef Hrabina

Tajik-Slovak Business Forum

02. marca 2023

Viac info

Poľské Ekonomické fórum v znamení pochmúrnych tém

13. septembra 2022

Viac info

Vojna na Taiwane môže mať katastrofické dôsledky pre našu ekonomiku

18. augusta 2022

Viac info

Ak chcete získať najnovšie správy a informácie