Lídri neformálneho zoskupenia vyspelých demokracií G7 sa stretli prvýkrát od začiatku pandémie COVID-19.
Spojené štáty, Japonsko, Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko a Kanada spolu tvoria 39 percent celosvetového HDP a aj napriek pádu o približne 29 percent oproti roku 1988, tieto čísla predurčujú G7 na jednu z vedúcich úloh vo svetovej politike, ale i ekonomike. Práve ekonomika by sa dala nazvať leitmotívom posledného summitu.
Najvyspelejšie ekonomiky sveta totiž paradoxne patria aj k tým najzasiahnutejším pandémiou, ktoré okrem značných strát na hospodárskom výstupe, trpia aj vlnou nezamestnanosti.
Problémom sú aj národné dlhy jednotlivých krajín, keď spomedzi celej G7 len národný dlh Nemecka neprekračuje výšku 100 percent HDP, kým najzadlženejšia ekonomika medzi vyspelými demokraciami trápi Japonsko s dlhom dosahujúcim až 256 percent japonského HDP.
Zhoda na zavedení globálnej minimálnej dane
Aj napriek gigantickým dlhom sa však lídri G7 zhodli na navýšení fiškálnych stimulov pre podporu svojich ekonomík, ktoré historicky mieria na zvýšenie domácej spotreby a podporu domácností namiesto podpory nadnárodných korporácií a veľkých zamestnávateľov.
Historicky bezprecedentné stimuly dosahujú astronomické výšky, keď napríklad japonskí stimul dosahuje až 56 percent z celkového HDP, pričom priemerná výška stimulov v rámci G7 sa pohybuje na úrovni 35 percent z HDP jednotlivých krajín.
Medzi najväčšie úspechy summitu sa považuje dohoda o zavedení minimálnej korporátnej dane na celom svete vo výške 15 percent. Takáto daň má zamedziť nadnárodným korporáciám exportovať zisky a dane do daňových rajov.
V Európe je takou krajinou Írsko, kde nájdete centrály korporácií ako Facebook, Google, či Apple, najmä vďaka 12,5 percenta korporátnej dani, kým 21,5 percenta daň tvorí priemer v krajinách OECD.
Vybudovať nazad svet lepšie (B3W- oficiálna skratka, Build Back Better World)
Tak sa má nazývať pilotný projekt G7 zameraný na podporu obrovských infraštruktúrnych potrieb krajín s nízkym a stredným príjmom. Tento projekt má byť odpoveďou na rastúci vplyv Číny v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, práve prostredníctvom infraštruktúrnych projektov a mega projektu Novej hodvábnej cesty.
Lídri G7 sa zhodli, že bude potrebné zvýšiť podporu pre krajiny Tretieho sveta a to nie len po finančnej stránke, ale aj prostredníctvom odoslania jednej miliardy vakcín rozvojovým krajinám. Aj tento krok je reakciou na vakcínovú diplomaciu Číny a Ruska.
Práve tieto dve krajiny sa stali témou aj pri diskusii o bezpečnosti. Americký prezident Joe Biden pri tejto príležitosti otvoril tému zápasu demokracie s autoritatívnymi režimami, čo do bezpečnostného rozmeru vzťahov Západ-Východ vnáša ideologický rozmer, ktorý poznáme z čias Studenej vojny.
Budúcnosť Strednej Európy v kontexte G7
Aj napriek kritike zastaranosti G7, keďže v skupine absentuje Čína, India, ale i vylúčené Rusko, je pre Slovensko a Strednú Európu toto zoskupenie geopolitickou, ale i ekonomickou orbitou.
Súdržnosť G7 a najmä zhoda na spoločných ekonomických agendách, budú predstavovať do veľkej miery záruku stability našej orbity, ktorá bola vážne naštrbená počas úradovania Donalda Trumpa. Ten okrem osobných animozít s európskymi lídrami, nemal príliš záujem o multilaterálne riešenie medzinárodných problémov a v ekonomike presadzoval neomerkantilistický prístup.
Preto prísľub návratu multilateralizmu v podobe konsenzu v G7 prináša dobré správy aj pre transatlantickú ekonomiku.
Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.sk